Čítačka správ

….Ježiš hovorí: „Dal som vám príklad.“ Aký príklad nám dal? Že by sme mali doslova umyť nohy bratom, zakaždým, keď si ideme sadať k stolu? Určite nie iba to! Odpoveď je v evanjeliu: „Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10, 43 – 45)

V Evanjeliu podľa Lukáša, práve v kontexte Poslednej večere, je zaznamenané slovo, ktoré Ježiš akoby vyslovil v závere umývania nôh: „Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.“ (Lk 22, 27) Podľa evanjelistu Ježiš povedal tieto slová preto, že medzi učeníkmi vznikla diskusia o tom, koho z nich možno považovať za najväčšieho (porov. Lk 22, 24). Možno to bola práve táto okolnosť, ktorá inšpirovala Ježiša k umývaniu nôh ako k akémusi podobenstvu v praxi. Zatiaľ čo učeníci sú zaneprázdnení živou diskusiou medzi sebou, on potichu vstane od stola, hľadá misu s vodou a uterák, potom sa vráti a kľakne si pred Petra, aby mu umyl nohy. Peter je pochopiteľne celý zmätený, preto hovorí: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ (Jn 13, 6)

čítať ďalej

Pridal Peter Šantavý dňa Ut, 03/08/2022 - 11:06

S bolesťou v srdci vnímame utrpenie mnohých ľudí v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine. V nádeji a dôvere v Pána sa preto snažíme túto bolesť pretaviť do odvahy pomoci obetiam a služby pokoja i mieru vo viacerých rovinách:

- čas pôstneho pokánia sa pre nás stáva cestou, ktorá nás vedie k skutkom telesného i duchovného milosrdenstva

- k Pánovi času a dejín sa obraciame vrúcnou modlitbou a pôstom, prosiac za mier na Ukrajine a pomoc, posilu i ochranu pre trpiacich a obete

čítať ďalej

Otec biskup, aké sú vaše zistenia po tom, čo ste spolu s vladykom Cyrilom Vasiľom navštívili hranicu s Ukrajinou?

Bol to veľmi silný a zároveň smutný zážitok. Jedna vec je vidieť skutočnosť na fotografiách a obrazovke a druhá vec je vidieť utrpenie ľudí v reále. Vidieť ľudí, ktorí musia odísť zo svojich domov. Viac ako pred tým som si uvedomil, že ľudia, ktorí musia prejsť cez hranicu, najmä keď sú to ženy s deťmi, alebo staré matky s vnúčatami, je to utrpenie mnohonásobné. Nielenže museli opustiť vlastné domovy, ale nemohli odísť so svojimi otcami a manželmi. Otec rodiny, ktorý drží rodinu v najťažších a najkrízovejších situáciách, nemôže s nimi ísť, pretože podlieha brannej povinnosti. Povinnosti narukovať a bojovať za krajinu. To je niekoľkonásobné ťažké utrpenie a preto aj Košická arcidiecéza postavila do prvej línie ľudí, ktorí ľudským a priateľským spôsobom vítajú týchto ľudí, aby aspoň trošku zacítili vo svojej veľmi hlbokej traume človečinu. Ľudské prijatie. Až v druhom pláne nasleduje vybavenie ubytovania, trasy, odjazdu a administratívy. Je to teda zážitok náročný na skúsenosť utrpenia týchto ľudí. Na druhej strane som vnímal veľkú zomknutosť, solidaritu a spoluprácu tých, ktorí sú tam ako dobrovoľníci, aby týmto ľuďom pomohli konkrétnym spôsobom.

čítať ďalej

Pripomeňme si slová výzvy Svätého Otca Františka zo stredy 23. februára:

„Teraz by som chcel apelovať na všetkých, veriacich aj neveriacich. Ježiš nás naučil, že na diabolskú nezmyselnosť násilia sa odpovedá Božími zbraňami, modlitbou a pôstom. Pozývam všetkých, aby blížiaceho sa 2. marca, na Popolcovú stredu, zachovali Deň pôstu za mier. Osobitným spôsobom povzbudzujem veriacich, aby sa v tento deň intenzívne venovali modlitbe a pôstu. Nech Kráľovná pokoja ochráni svet pred bláznovstvom vojny.“

V nedeľu 27. februára pápež svoje pozvanie k modlitbe zopakoval týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry! V týchto dňoch nami otriaslo niečo tragické: vojna. Opakovane sme sa modlili, aby sa nešlo touto cestou. A neprestávajme sa modliť, naopak, prosme Boha ešte intenzívnejšie. Preto opätovne vyzývam všetkých, aby 2. marca, na Popolcovú stredu, konali Deň modlitby a pôstu za mier na Ukrajine. Ten deň bude na to, aby sme boli nablízku utrpeniam ukrajinského ľudu, aby sme cítili, že sme všetci bratia a vyprosovali od Boha koniec vojny.

čítať ďalej

V Kyjeve je ťažké nielen dostať lekársku starostlivosť, ale aj vodu a jedlo: „Vediac, že sa blížia ťažké dni, každý sa snažil zásobiť sa nejakým množstvom jedla, ale je ho dosť na niekoľko dní? Nie je jasné, čo sa stane, ak táto situácia bude pokračovať v nasledujúcich dňoch. Čo zostane z jedla? Koniec koncov, teraz neexistujú žiadne spôsoby, ako sa zásobovať, je riskantné dokonca zostať v bytoch, v izbách, je ťažké byť v spoločných priestoroch... Aj my na nunciatúre sa snažíme byť na nižších poschodiach, kde je menšie riziko zásahu. Ešte ťažšie je vyjsť von a nájsť otvorený obchod, zdá sa nám, že tam nie sú otvorené obchody alebo nemajú žiadne zásoby, lebo ulice sú tiež zablokované... Čo bude o niekoľko dní? Je to veľká otázka.“

Arcibiskup s bolesťou komentuje situáciu detí nútených skrývať sa v útulkoch: „My dospelí, na čo deti pripravujeme? Dospelí, samozrejme, prechádzajú utrpením, ale dieťa... V Taliansku a iných európskych krajinách som poznal tých, ktorí vyrastali počas druhej svetovej vojny: koľko utrpenia a trpia až doteraz... Dnes ráno som myslel na kyjevské deti: keď vyrastú, ako sa budú správať k ľuďom po tom, čo videli v prvých dňoch, mesiacoch, rokoch života, pod ostreľovaním, pod bombami? Toto je ďalšia veľká otázka...“

čítať ďalej

...Neraz sa z úst dnešného človeka vyderie povzdych: Žijeme ťažké časy. Niektorí ľudia sa pýtajú: Čo máme robiť? Veď takúto situáciu sme ešte nezažili. Odpoveď duchovných otcov by bola jednoznačná: Nerob nič iné ako to, čo si robil doteraz. Sv. Ignác odporúča v čase nepokoja – v čase dezolácie nerobiť žiadne rozhodnutia, pretože akékoľvek rozhodnutie by sme v stave vnútorného nepokoja urobili, celkom isto bude zlé. Púštni otcovia by poradili to isté a možno by odporučili jedinú aktivitu, ktorá je v takýchto prípadoch užitočná: hlbšie preskúmanie svojho vlastného vnútra, vlastného srdca. V nútenej izolácii, ktorú niektorí prežívajú, sú na to ideálne podmienky. Naše srdce je jediná realita, ktorú máme plne v moci, a  ktorou môžeme podstatne prispieť nielen k zmene nášho vnútra, ale i k zmene nášho najbližšieho okolia. To sa nám však podarí len v tichu a samote.

čítať ďalej

Slovenské Ministerstvo Konšpirácií (neviem prečo používa nezrozumiteľnú skratku MZSR) v priebehu januára vypustilo do obehu informáciu o úspechoch Portugalska v boji s omikronom, rozumej v prevencii úmrtí na covid.

Prešlo pár dní a trapas je na svete... Počty úmrtí sú v plne preočkovanom Portugalsku na úrovni spolovice nepreočkovaného Slovenska.

PS1: Nijako nechcem zachádzať do detailov príčin a súvislostí. Ale je zjavné, že tento hoax bojuje o prvé priečky s konšpirátorom Sabakom.

čítať ďalej

Žiadny "historický kontext" nikoho neoprávňuje vyháňať ľudí z ich domovov a terorizovať ich len preto, aby naplnil svoje nacionalistické ambície. To robil už Hitler, keď pre Nemcov hľadal ich Lebensraum. (J.Šimko)

čítať ďalej

Bol raz jeden veľkostatkár. Na svojich statkoch mal nájomníkov. No tí nestíhali platiť svoj nájom. Ani sa nenazdali a ich dlhy sa vyšplhali do astronomických výšok. Svoj osud videli veľmi čierno. Statkár bol však milým a trpezlivým človekom. No i napriek tomu sa nájomníci báli. Neboli si totiž istí, dokedy jeho trpezlivosť potrvá. Najhroznejšou vecou na všetkom tom bolo to, že ani keby im dal dostatok času, svoje dlhy by ani tak neboli schopní zaplatiť.

Vtom prišla výmena správcu statkov. Nový správca si, samozrejme, začal preverovať, ako sa veci s nájomníkmi jeho pána majú. Vyšlo mu najavo, že množstvo nájomníkov jeho pána žije voči nemu v zadlženosti. Začal ich preto jedného po druhom predvolávať a dozvedal sa nepríjemné veci. Po tomto zisťovaní stavu vecí prišlo druhé kolo: začal ich navštevovať po domoch. Zaujímal sa o to, čo jedia. Pýtal sa na ich starých rodičov, na chorých, na neschopných. Snažil sa oboznámiť sa s ich problémami i úzkosťami. Ľuďom to bolo podozrivé. „Ktovie, načo k nám chodí?“ pýtali sa sami seba. „Asi si zisťuje náš majetok, aby nás mohol jedného dňa z neho vyhodiť a všetko, čo máme,nám zobrať!“ Ľudia si v mysli vytvárali tie najstrašnejšie scenáre. „Ostaneme na ulici. Budeme žobrákmi bez ničoho.“ Niektorí rozmýšľali i nad samovraždou.

čítať ďalej

Dabing a kompletné video:

čítať ďalej